Slová šéfredaktorky...

Ako ste si mohli všimnúť, náš časopis pokračuje vo svojej tvorbe aj tento školský rok.

Tohtoročný dievčenský redakčný tím vediem ja, vaša nová šéfredaktorka Zuzka. Pravidelnou rubrikou Slová šéfredaktorky sa vám budem prihovárať často. Som súčasťou tohto redakčného kolektívu od začiatku a som veľmi rada, že si ma tento rok  zvolili za šéfredaktorku.

Školský rok, teda aspoň mne, začal veľmi rýchlo a ani som si neuvedomila, že už je november a nás čaká štvrťročná klasifikačná porada. Za sebou máme aj nostalgické, možno trošku smutné dni plné spomienok na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Nám študentom  tieto dni skôr spríjemňuje pocit, že máme prázdniny, voľno a čas na oddych. Verím, že počas týchto voľných 5 dní ste si oddýchli a načerpali sily. Od Vianoc nás totiž delia necelé dva mesiace usilovnej práce a snahy, aby sme na Vianočné prázdniny odišli s pocitom, že všetky známky, ktoré máme sme si tvrdo „odmakali“. A preto si všetci držme prsty, aby nám to ubehlo čím skôr. Tak teda, do boja

Zuzana

Drahí SG-sáci

     Rada  by som sa  vám predstavila. Moje meno je Ivana, medzi kamarátmi Ivi a pre fanúšikov mojej stránky na facebooku  -*Ivi a ako autorka fanfiction a „majiteľka blogu“ Cherry. Som prváčka a chodím do I.B triedy. Mojou úlohou od tohto mesiaca bude prispievať vám svojou vlastnou rubrikou v školskom časopise, ktorá bude obsahovať postrehy všedných dní, aktuality a moje subjektívne názory zo sveta študentov a občas aj nejaký jednodielový príbeh.

Za jeden zo svojich najväčších úspechov považujem rozhovor so slovenskou spisovateľkou a autorkou kníh „Je to inak, mami...“ a „To prejde“, Tamarou Tainovou. Čeknúť si ho môžete tu - https://cherry-stories.blog.cz/1112/rozhovor-s-tamarou-tainovou

Pre fanynky britsko-írskej skupiny One Direction mám jednu potešujúcu správu :). Na blogu nájdete moje vlastné fanfiction na  pokračovanie. Ak máte radi tieto príbehy, nájdete ich v rubrike.

To je odo mňa zatiaľ všetko :)

Teším sa a dúfam, že budete s mojimi článkami spokojní.

    Ivi

Rozhovor s pani profesorkou Valkovou

1. Keďže na našej škole učíte už 4. rok, predpokladám, že sa Vám tu páči. Je aj napriek tomu niečo, čo by ste zmenili?

Zatiaľ som vcelku spokojná, čo sa týka školy. Čo by som zmenila, by sa týkalo žiakov.Aby chodili do školy s radosťou, s túžbou dozvedieť sa niečo nové. To by bola najlepšia motivácia aj pre učiteľa.
 

2. Už druhý rok ste triednou učiteľkou.  Ako by ste ohodnotili svoju triedu?

Keďže ide o jednu z tých menej početných tried, tak mám viac piestoru věnovat sa každému svojmu žiakovi zvlášť. Myslím si, že trieda 2.B sa každým dňom mení na lepších žiakov a skvelý kolektív. Ja len dúfam, že im to vydrží až do matúr.
 

3. Učíte dejepis a geografiu. To Vás tieto dva predmety tak veľmi zaujímali?

Áno, zaujali ma ešte počas môjho gymnáziálneho štúdia, kedy som riešila geografickú olympiádu. Až som si tieto predmety vybrala ako objekt svojho štúdia na VŠ.
 

4. Ktorá historická osobnosť  vo Vás vzbudzuje rešpekt, zájem,  prípadne vzor?

Tých osobností je viac. Napríklad v poslednom čase sme na hodinách dejepisu preberali Máriu Teréziu. Zaujal ma jej princíp k riešeniu problémov, kde neobviňovala, neľutovala sa za neúspech, ale brala neúspechy ako výzvu ku zmene.
 

5. Myslím si, že k vašim záľubám patrí cestovanie. Precestovali ste toho veľa? Ktorá krajina sa Vám páčila najviac? A prečo?

Myslím si , že veľa krajín ešte len čaká na spoznanie. Zatiaľ sa mi najviac páčilo Španielsko, protože je tam oceán, more, vysoké hory, rieky, polopúšte … a hlavne temperamentná hudba a ľudia.
 

6. Čo  robíte vo voľnom čase?

Rada trávim svoj voľný čas aktívne hlavne so svojimi dcérami.
 

7. Je niečo, podľa čoho sa vo svojom živote riadite?

Tých hesiel, kréd je niekoľko. Napríklad: „kamkoľvek kráčaš, kráčaj s celým srdcom“. Alebo „úsmev je najkratšia vzdialenosť medzi ľuďmi.“
 

8. Máte nejaký nesplnený sen, niečo, čo by ste ešte chceli dosiahnuť?

Áno, je to spoznanie Afriky.
 

9. Prezradíte nám svoju neresť?

Musím sa priznať, je to čokoláda.
 

10. Tento rozhovor bude zverejnený  v našom SG-áčiku. Prezraďte nám, čítate ho? Ak áno, ktorá rubrika sa Vám najviac páči?

Áno, rada si prečítam. Najviac sa mi páči práve rubrika rozhovor s učiteľom.Pretože žiaci si tu môžu prečítať, že aj učitelia sú normálni ľudia z mäsa a kostí.

                                                                       Za rozhovor ďakuje a veľa úsmevných dní želá Sisa

Uchaľak

    Keď sme sa rozhodli do tohto čísla napísať niekoľko slov o  uchaľaku, na moje prekvapenie, zistila som, že žiaci sa k tejto téme nechcú nejako bližšie vyjadrovať. Preto som sa rozhodla, že ja sama napíšem niekoľko postrehov k tejto akcii.Všetci  sa na to tešia. Prváci sa nemôžu dočkať, čo to na nás tí druháci vymysleli? Druháci zase horia nedočkavosťou, vopred skvelo naplánovanou, ako to tým nešťastníkom prvákom „natrú“. Beriem. Asi to tak nejako musí, alebo dajme tomu, má byť! Veď predsa musíme byť trendoví! Nežijeme v socializme! Buďme za každú srandu! Ja tvrdím, že naozaj to tak má byť! Splnenie rôznych úloh, aj vyšľahané vajcia na hlave, rúž na lícach alebo na perách, otrasný nápoj, či... No len, aby tam tých či nebolo príliš. Neviem, či šlo druhákom o to, aby naozaj pokrstili prvákov, a tak ich prijali do študenského cechu, alebo im spôsobili žalúdočné ťažkosti. Mnohí z nich sa vyhovárali na to, že „keď sme si to museli pred rokom vytrpieť my, tak nech si to teraz vyskúšajú aj prváci.“ Nebolo by lepšie, milí študenti, riadiť sa skôr pravidlom „Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe?“

Pretože, keď budeme v živote pristupovať k veciam tak, že  budeme vracať to zlé, čo robili iní nám, čo ostane dobré pre naše deti? Ďaleko som zašla však? Ale uvažujte!

                                                                                                                                                                                    Mám vás rada        

                                                                                                                       Žaneta Biľová

Perly  a perličky

Valika po rýchlom behu na WC :

 Nabudúce, keď budeme behať 100, mi nedajte 2 dni „čurať“ :D

p. uč. Valková :  Aký je rozdiel v čase tu a v Londýne ?

                  Fero:   My sme posunutí.

p. uč. Valková :  Niektorí sú posunutí a sú aj v Londýne  :D

p. uč. Mikula: V čom sa udáva úmrtnosť?

Števo: Dieťa na kilometer.

Jakub: Vika mi teraz strašne niekoho pripomína.

Vika na to: Zas dajakého škrečka ne?

p. uč. Lissýová: Učili ste sa niečo cez prázdniny?

Lívia: Bože chráň!

Kubo: Ako mi môže prejsť mozog cez nos, šak je taký veľký.

p. uč. Valková: Kubo neboj sa, tvoj zase až taký veľký nie je.

Dano s Matúšom vyrušovali na hodine.

p. uč. Valková: Chalani, hučíte horšie, ako keď jelene majú ruju.