Milí čítatelia,
prázdniny sú už dávno za nami a školský rok 2014/2015 je už v plnom prúde. A preto vám aj my prinášame 1. číslo už 5. ročníka školského časopisu, ktorý síce prešiel malými zmenami a úpravami, no aj tak pevne verím, že si každý z vás v ňom nájde to, čo ho zaujíma. A tak mi nezostáva už nič iné, ako popriať vám príjemné čítanie.

Sisa

Začal sa jedenásty študijný rok na Súkromnom gymnáziu

Nie nadarmo sa hovorí, že čas plynie ako voda. Práve o tom by vedeli hovoriť učitelia i samotní žiaci, ktorí študujú na SG-ečku. Je to akoby to bolo včera, čo prvýkrát do lavíc novej bardejovskej školy zasadlo 18 žiakov. Možno ani oni sami neverili tomu, či to pôjde a ako to pôjde. Ale všetko pomaličky išlo a išlo až veľmi dobre. Prví žiaci SG-ečka sú už dnes úspešní ekonómovia, právnici, farmaceuti, technici, laboranti, učitelia. Tí ďalší ešte stále študujú, aby svojim rodičom, učiteľom, ale hlavne sami sebe dokázali, že v živote nič nie je zadarmo, a že ich cieľom je niečo v živote dokázať. No a dnes na SG študuje presne 151 žiakov. Tento počet nás všetkých presviedča o tom, že verejnosť o nás vie, rodičia začali škole dôverovať, žiaci sú v škole spokojní... Čo však treba urobiť, aby to tak ostalo???

Ivana

Gymnázium očami prváka

Strednou školou sme akoby začali našu novú kapitolu v živote. Niektorí to možno brali vážnejšie a poniektorým to bolo jedno. Mne samej  to bolo zo začiatku akosi jedno. Často som  myslela na to, že sa veľa veci zmení, že 2. septembra už nepôjdem do tej istej školy ako posledných 9 rokov. Bol to zvláštny pocit. No všetko chce čas.
Terajší učitelia nám vravia že máme tzv. „novú štartovaciu čiaru“, ale naša lenivosť nás neopúšťa. Po deviatom ročníku, ktorý asi väčšina z nás flákala, prišla taká chladná sprcha testov, písomiek, odpovedí. Zistili sme, že polhodina pri knihách nestačí, že musíme sedieť na zadku a snažiť sa ničím nerozptyľovať. No občas aj tá biela stena či obyčajní špendlík, nám príde zaujímavejšia.
Vďaka skvelému prístupu učiteľov k žiakom na tejto škole musím priznať, že rada chodím do školy, aj keď deň predtým musím sedieť na zadku niekoľko hodín a tlačiť to všetko do hlavy. No myslím si, že to predsa stojí za to. Raz to snáď nikto z nás neoľutuje. Na základnej škole sme často kládli učiteľom otázku typu :„A načo nám to bude ?“. Teraz zisťujeme, načo nám to naozaj je, aj keď sa každý z nás v budúcnosti vyberie iným smerom.

Klára

Ako sa cítia štvrtáci ?

Čo znamená byť štvrtákom, maturantom? Prvé dva mesiace sa len veľmi ťažko dokážeme sústrediť na niečo iné ako na stužkovú slávnosť. Jej príprava nám zaberá veľa voľného času, no tak nejako nás to spája. Je to niečo, na čom nám všetkým veľmi záleží a chceme, aby to bol, samozrejme, dokonalý a nezabudnuteľný večer. No ani popri tých starostiach nezabúdame na to, že už o pár mesiacov nás čaká prvá ozajstná skúška, skúška dospelosti- maturita. Ešte nás, chvalabohu, neopantal strach a nervozita, to si odkladáme na akademický týždeň, kedy budeme všetci určite poctivo študovať. Keďže sme si všetci po dôkladnom zvážení vybrali svoje maturitné predmety, sústreďujeme sa už len na ne. Každý z nás sa okrem toho osobitne pripravuje na prijímacie skúšky. Popri tom všetkom si všetci užívame posledné mesiace spolu.  Je to čas, kedy hádky a zvady idú bokom, snažíme sa jeden druhému vychádzať v ústrety a pomáhať si. Tvoríme tím a ťaháme za spoločné nitky. Detské problémy hádžeme za hlavu, veď počnúc maturitou a prijímačkami sa začne nová etapa nášho života. Trošku obávaná, no napriek tomu veľmi lákavá. Ako nám stále pripomínajú naši profesori, štvrtý ročník je čas ukázať kto sme a čo dokážeme. 

Radka

Milí učitelia a študenti,
zapojte sa aj vy do tvorby nášho školského časopisu! Ako? Úplne jednoducho. Stačí ak sa s nami podelíte o svoje postrehy, tipy, námety a nápady. Ak sa na škole udeje niečo, čo vás zaujalo a o čom by ste si radi prečítali, podeľte sa o to s nami v komentároch alebo o tom povedzte niektorému z členov našej redakčnej rady.

Budeme radi, ak sa s nami podelíte najmä s perličkami učiteľov, ktoré postrehnete počas hodiny.

Tešíme sa na vašu spoluprácu.

Vaša redakčná rada SG-áčika

Čo slová, to perly

P. uč. Fedorková:   Ako sa písalo v romantizme?
Adam:   Rukou!

Vika:   Nikto ma nepočúva!!!
Jožko:   Čo si hovorila?

P. uč. Mikula:   Načo by nám to bolo, keby sme o 3 ráno mali už vidno?
Radka:   Aby sme trafili domov.

(štatistika)
P. uč. Porubská:   Adam, ty si budúci lekár, čo si budeš zapisovať?
Vika: Počet úmrtí.

P. uč. Trenčanová:   Uviedla som príklad národnosti eskimácku a pri poslednom sčítaní ľudu sa prihlásilo asi 2000 ľudí s eskimáckou národnosťou.

Adam:   Pani učiteľka, my už nevládzeme!
P. uč. Fedorková:   A myslíte, že ja vládzem?
Adam:   Ale veď si sadnite...

Adam:   Každá učiteľka odchádza na materskú. To je asi plodný rok.
P. uč. Valková:   Áno. Hlavne Vy si dávajte pozor.

P. uč. Brezinová:   No poď šofér, štartuj, strana 51!

P. uč Fedorková:   Budete šťastní pred maturitou...
Paula:   Ja budem šťastná po maturite!

P. uč Brezinová:   Slovíčko cura sa číta kura a to znamená liečiť.
Valika:   Kura? Šak manikúra, pedikúra...

P. uč. Fedorková:   Aké ponaučenie vyplýva z bájky o havranovi a líške?
Adam:   Neverte Slovenskej sporiteľni.