SG-áčik

Exkurzia smerom na západ

Dňa 20. októbra o štvrtej hodine rannej sme my, žiaci Súkromného gymnázia v Bardejove vyrazili na trojdňovú exkurziu smerom na západ. Bude tam niečo nové?

Naším prvým cieľom bola jadrová elektráreň v Jaslovských  Bohuniciach. Pred prehliadkou elektrárne sme sa zúčastnili hodinovej prednášky o výrobe elektrickej energie a o tom, ako sa správať, aby sme prehliadku v zdraví prežili. Počas prehliadky sme mali možnosť vidieť, ako sa v takej elektrárni pracuje a opýtať sa samotných zamestnancov na ich prácu.

Prvý deň sme ukončili nasýtením nášho duchovna. Tak sa na mňa prilepila, to je názov predstavenia v SND, ktoré nám mnohokrát roztiahlo kútiky úst do úsmevu. Vystupovali tam mnohí herci, ktorých poznáme  z televízie a dabingu.

Ďalší deň sme sa zobudili s vedomím, že ho celý strávime v Bratislave. Začali sme prehliadkou starobylého Devína, slávneho svedka našej minulosti. Pokračovali sme nádvorím Bratislavského hradu. Po jeho dlažbe prešlo mnoho významných ľudí oddávna až po dnes. Aj my sme tu úplnou náhodou stretli našu premiérku pani Ivetu Radičovú. Jedna z našich profesoriek sa hneď chopila šance ale aj  premiérky, ktorú sme na spoločnú fotografiu nemuseli dlho  prehovárať.  

Potom naše kroky smerovali do parlamentu. Pred vstupom  musel každý prejsť prísnou kontrolou a detektorom kovov. Videli sme priestory, ktoré nám boli známe z rôznych reportáží.  Na balkóne rokovacej sály sme videli, ako sa v parlamente rokuje. Aj keď len za prítomnosti približne tridsiatich poslancov, ale rokuje...

V posledný deň nás ešte počas cesty domov čakal bohatý program.

Do Gabčíkova sme dorazili práve vo chvíli, keď do plavebnej komory vplávala loď. Po naplnení vodou sme pochopili, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť...

Ďalšou zastávkou na našej ceste bolo letné sídlo T.G. Masaryka a národný žrebčinec v Topoľčiankach, ktorý sa tu nachádza už od roku 1923.

Naším posledným cieľom bol rodný dom J. G. Tajovského. Videli sme priestory, v ktorých sa narodil, vyrastal a žil tento významný slovenský spisovateľ. Zároveň sme sa tu stretli aj s informáciami  o Jozefovi Murgašovi, známom slovenskom vynálezcovi, priekopníkovi bezdrôtovej komunikácie. Ako prvý uskutočnil prenos hovoreného slova.

Po troch dňoch plných zážitkov sme príjemne unavení a vysmiati dorazili domov. Vďaka profesorkám Lissýovej, Biľovej a Valkovej pri plnom zdraví a s poznaním - na západe nič nové.

Ivana L.

Rozhovor s Teele

Rok v neznámej krajine. Bez väčších poznatkov kultúry, charakterov ľudí a bez poznania jazyka. Prečo by to niekto uprednostil pred pobytom v USA alebo Británií? Ona sa tak rozhodla a teraz ju tu medzi nami. Teele Kumm je od prvého  septembra žiačkou nášho gymnázia. Prečítajte si rozhovor s touto estónskou osemnásťročnou dievčinou.

Čo si očakávala predtým ako si prišla na Slovensko? Čo si vlastne o tejto krajine vedela?

Môj plán bol neočakávať nič, pretože som vedela, že život tu bude úplne iný, než ako si viem predstaviť a mala som pravdu.O Slovensku som toho veľa nevedela, iba to,že sa nachádza v strednej Európe, hlavné mesto je Bratislava, máte Tatry  a svoj vlastný jazyk.

Našla si  nejaký rozdiel  medzi slovenskou a estónskou školou?

Áno, všimla som si mnoho rozdielov. Možno najväčší je v dĺžke trvania štúdia. Vy máte gymnázium, ktoré trvá 4 roky, ale školské dni sú kratšie. My v Estónsku ,máme iba trojročné gymnáziá, ale oveľa intenzívnejšie štúdium. Napríklad, ja som v Estónsku ukončila dva ročníky a viem toho toľko ako tretiak na Slovensku .

Prečo si si vybrala práve Slovensko? Nechcela si ísť radšej do USA alebo do Británie?

To je základná otázka, ktorú sa ma každý pýta. Prečo Slovensko? Povedala by som iba : Prečo nie? Myslím, že naozaj nezáleží na tom, ktorú krajinu si vyberieš na výmenný pobyt, pretože každá krajina má svoju vlastnú kultúru. Britániu som si nevybrala, pretože som sa chcela naučiť nový jazyk.  USA je pre mňa zas  príliš multikultúrna krajina.

Čo si myslíš o Slovensku teraz?

Myslím si, že je to veľmi pekná krajina. Naozaj som sa do nej zamilovala! V Estónsku nemáme také veľké hory ako vy tu. Tiež sa mi páči postoj tunajších ľudí. Myslím, že Slováci sú dosť otvorení a srdeční.

Aká je tvoja hostiteľská rodina?

Moja hostiteľská rodina je veľmi milá a starostlivá. Pomôžu mi vždy, keď to potrebujem.

Vždy sa o mňa starajú a veľmi sa o mňa boja. Naozaj ma berú ako člena rodiny a ja som im za to vďačná.

Ivana L.

Opatrnosti nikdy nieje dosť

 Keď  som nedávno počula z médií správu:  "Mladí Bardejovčania sa zase pozabíjali" prebehol mi mráz po chrbte. Bolestivejšie pre mňa bolo, keď som sa dozvedela, že auto šoféroval môj dobrý kamarát.

Usmievavý chlapec, ktorý vedel  každého rozosmiať, svojou náladou a optimizmom povzbudiť. Ako každý mladý človek mal  rád zábavu. Veď ešte pred svojou smrťou sa bol zabávať v známom diskotékovom klube. Cesta domov sa mu a jeho kamarátom stala osudnou.

Nezvládol riadenie a narazil do stromu. Na mieste bol mŕtvy. Spolu s ním zomrel aj jeho kamarát, druhý bojoval o život. Svoj boj však prehral. Ich mladé životy vyhasli.

V aute boli aj ďalší dvaja, tým sa nič vážnejšie nestalo. Stratili však kamarátov, ktorých im už nik nevynahradí.

Tento smutný príbeh je pre nás poučením, hlavne pre tých, ktorí so šoférovaním ešte len začínajú. Sme študenti strednej školy, ktorú mnohí  z nás končia nielen maturitou, ale aj s vodičským preukazom v ruke. No uznajme,  chýbajú nám skúsenosti za volantom,  preto buďme o to viac opatrní,  aby sme sa mohli  v budúcnosti   tešiť  zo spoločných stretnutí.

 Ivana Dž.

Halloween ako tradícia ?

Kultúrne tradície krajín vznikali dlhú dobu a prenášali sa v rodinách z generácie na generáciu. Keď sa dnes pozriem vôkol seba vidím všetko iné, len nie to naše. Supermarkety a obchodné centrá sú už od začiatku septembra preplnené tekvicami, netopiermi a strašidlami k sláveniu sviatku Halloween. Tento sviatok sa slávi v USA už desiatky rokov. 31. oktobra sa ľudia prezliekajú do masiek a chodia strašiť svojich známych, konajú sa rôzne prehliadky masiek, spoločné stretnutia a párty. V pred halloweenskom čase sa vyzdobujú domy a byty. Postupne sa to dostáva už aj k nám.

Ale kde zostávajú naše sviatky?

Naším tradičným sviatkom v tomto období bol Sviatok sv. Lucie ktorý pripadal na 13. december.  Vtedy sa dievčatá zvykli zahaliť do bielych plachiet,  zamúčili si tváre. V rukách s husími krídlami a vencami cesnaku vstupovali do domov. To sa dnes už u nás nenosí. Možno by nebolo na škodu obmeniť alebo nadviazať na túto tradíciu. Prečo by sme sa mali „amerikanizovať“, keď môžeme sláviť a ďalej rozvíjať vlastné sviatky? No odkiaľ začať?

Dada

Vianoce opäť skôr

Hoci sme jeseň privítali len nedávno, z každého kúta už na nás útočia Vianocne. Z výkladov obchodov, z televízie, z letákov a to je len začiatok novembra! Tí z nás, ktorí neradi robia všetko na poslednú chvíľu, majú už skoro tri  týždne možnosť nakupovať  v obchodných centrách  všetko od ozdôb, potravín až po darčeky. Povedzme si pravdu! Nestrácajú Vianoce z roka na rok to svoje osobité  čaro? Keby sme sa opýtali detí, čo si pod slovíčkom Vianoce predstavujú, hneď bez rozmýšľania by odpovedali - darčeky. Čím to je?  Prečo to kedysi  takto nebolo?  Prečo sa z Vianoc  postupne stáva „komerčný sviatok“ ?   Pre  veľké svetové značky neznamenajú Vianoce sviatok, ale priestor ako si dobre zarobiť veeeeeľa peňazí. Týmto myslím  napríklad mobilných operátorov alebo rôzne  firmy  napr. COCA-COLA. My, ľudia, im na "výhodné" akcie väčšinou naletíme. Zamyslíme sa teda! Sú  Vianoce pre nás ešte stále sviatkom pokoja?          

Zuzana

Naše perly, perličky

♦ Ivana: Ja som sa včera chémiu učila dve hodiny. Som si povedala, že si to len prejdem, ale kým som len názov pochopila...

♦  p. Kaľatová: Naraz prehltnutá postava sa nazýva sústo.

♦  Paľo: Ja nemám susedov. Ja mám dom v stráni.

♦  p.Valková: Prečo sa tieto kúpele volajú Smrdáky?

♦  Peťo: Lebo sa tam vykúpal Matej.

♦  Zuzana: Alkoholy sú kvapaliny s príjemným zápachom.

♦  p.Biľová: Dole v bufete si môžete dať teplú poviedku.

Ivany

 Ďalšie príspevky čo nevidieť:)