1. číslo

Čo v tomto čísle nájdete:

  • Úvod
  • Nová rubrika
  • CERN - Exkurzia, SGBJ vo Švajčiarsku
  • Ukážky žiackych slohových prác
  • Perly, perličky..
 

ÚVOD

Vitajte v novom školskom roku!
 
Aj tento školský rok tradícia vo vydavaní elektronického školského časopisu Sg-áčika, bude pokračovať. Redakčná rada sa bude snažiť Vám priniesť čo najviac informácii a zaujímavosti týkajúcich sa školy. Dúfame, že budete s nami spokojní! 
 
Prajeme Vám príjemné čítanie a veľa úspechov!
 
 
 
NOVÁ RUBRIKA
 
Spolu s redakčnou radou sme sa rozhodli, že Vám v tomto školskom roku predstavíme novú rubriku s názvom PRVOTINY NAŠICH ŽIAKOV. Dúfame, že sa zapojíte do rozvoja časopisu a aj Vy nám prispejete svojimi poviedkami alebo básňami, ktoré je možné uverejniť aj anonymne. Táto rubrika je venovaná najmä tým, ktorí svoj voľný čas trávia s perom v ruke a majú plnú hlavu nápadov. Ak chcete zistiť úroveň Vášho písania, kreativity a nápadov, no doteraz ste na to mali málo odvahy, ponúkame Vám možnosť zaslať Vaše práce na email: domiladie@gmail.com. Zaručujeme Vám diskrétnosť! Pod zverejnenými prácami  bude anketa, ako Vaša práca pôsobí na našich čitateľov. Tak píšte, tvorte a rozvíjajte svoj talent! 
 
Dominika
 
 
 
SGBJ VO ŠVAJČIARSKU
 
 
    Dňa 22. septembra 2015, v popoludňajších hodinách, sme sa 40 žiaci Súkromného gymnázia v Bardejove, spolu so svojimi učiteľkami vydali na veľmi zaujímavú poznávaciu exkurziu do ďalekého Švajčiarska. O tretej hodine popoludní sme sa zhromaždili pred Športovou halou v Bardejove, naskladali najskôr svoje batohy, potom aj seba do pristaveného autobusu a plní očakávania sme sa vydali na ďalekú cestu. Cesta aj keď dlhá, bola úžasná. Nekonečné rozhovory, samý smiech, zábava, neskôr únava, spánok. Ani sme sa nenazdali, zobudili sme až vo Švajčiarsku. Počas cesty k nám v Bratislave nastúpil milý pán sprievodca, ktorý nám doslova chrlil fakty o tejto úžasnej krajine. 
    Prvou zastávkou našej cesty bolo Švajčiarske vedecké centrum TECHNORAMA vo Winterthure. Tam sme strávili celých sedem hodín, počas ktorých sme si vyskúšali obrovské množstvo interaktívnych pokusov a takisto sme sa dozvedeli o fyzike, matematike, ale aj biológii zase o poznanie viac. Poniektorým z nás sa podarilo vyskúšať si aj chemické pokusy, a taktiež vidieť veľmi zaujímavú ukážku o plynoch v zemskej atmosfére. Nasledoval nástup do autobusu a ďalšia cesta naprieč celým Švajčiarskom do zarezervovaného hotela. Prekvapením bolo, že hotel sa nachádzal tesne za francúzskou hranicou. 
Po prespanej noci a osviežujúcich francúzskych raňajkách nabrala naša exkurzia ďalší smer. Smer CERN – Európske Centrum pre Jadrový výskum. Niečo veľkolepé a úžasné bolo aj to, že sa našej skupinky ujal na začiatku samotný  prof. Karel Šafařík, ktorý nám pútavo vysvetlil, čo vlastne CERN je a čo sa v ňom skúma. Neskôr sme sa rozdelili na menšie skupinky, ktoré sprevádzali ďalší pracovníci, fyzici, či technici, ktorí nás zasväcovali stále viac do samotného procesu práce v Cerne. Takisto sme videli "mozog CERNu" - riadiace centrum, halu na testovanie magnetov a halu s množstvom súčiastok, ktoré slúžia na stavbu urýchľovača. 
    Po výdatnom obede medzi vedeckými pracovníkmi a kapacitami v Cerne nás čakala cesta do blízkej  Ženevy s výhľadom na zasnežené vrcholky najvyššieho vrchu Európy – Mont Blancu. Náš sprievodca nám ukázal centrum a pamätihodnosti mesta ako budovu OSN, Kvetinové hodiny, katedrálu sv. Petra, vodotrysk Jet d´Eau na brehu Ženevského jazera, Múr reformátorov v Parcu des Bastions, či pútavé informácie o Červenom kríži alebo mieste konania ženevského autosalónu Palexpo. Dozvedeli sme sa veľa vecí nielen z histórie, ale aj súčasnosti dnešného Švajčiarska. Nasledoval krátky rozchod pri Ženevskom jazere a brehu rieky Rhôny na nákup suvenírov a cesta späť na hotel.
    Pomaly, ale isto sa blížil koniec našej exkurzie, no ešte predtým sme mali navštíviť hlavné mesto krajiny, Bern, známe aj tým, že práve tu  Albert Einstein v rokoch 1903-1905 publikoval štyri články, ktoré významne prispeli k založeniu  modernej fyziky a zmenili názor na priestor, čas, hmotu a energiu. Po krátkej ceste sme dorazili a autobus nám zastavil priamo pri Bärengrabene, priekope s medveďmi. Po ďalšej výdatnej porcii informácií od pána sprievodcu, sme sa presunuli do centra mesta, ktoré je na Zozname pamiatok Unesca. Videli sme Bundeshaus - budovu švajčiarskeho parlamentu, gotický chrám tzv. Muenster a radnicu z 15. storočia, Zytglogge – orloj, prešli sme sa po Marktgaase – trhovej ulici,  až priamo k múzeu spomínaného Alberta Einsteina, kde sme strávili nasledujúcu hodinu. Múzeum obsahovalo prierez Einsteinovho života od jeho narodenia až po jeho smrť.
Po tejto prehliadke  sme vedeli, že jediné čo nám zostáva, je cesta domov. Plní dobrej nálady, zážitkov a dojmov  sme si v autobuse zaspievali, no nakoniec aj tak každý zaspal. Koniec koncov sme boli štyri dni na nohách. Až pri vystúpení z autobusu sme pochopili, že už je naozaj koniec tohto nezabudnuteľného zážitku. 
    Touto cestou by som sa za všetkých zúčastnených žiakov chcel poďakovať najmä pani učiteľke O.Lissýovej, ktorá sa podujala zorganizovať túto skvelú exkurziu. Naša vďaka za prívetivé slovo a studnicu vedomostí okrem p. učiteliek Ž.Biľovej, I. Germanovej, S.Valkovej, patrí aj pánovi sprievodcovi Františkovi Michlíkovi a samozrejme organizácii AMAVET, vďaka ktorej sa nám podarilo zúčastniť sa tejto poznávacej exkurzie a prežiť tak jeden krásny a nezabudnuteľný zážitok. Ešte raz vďaka. 
 
Martin Košťál, žiak SGBJ
 
 

 

UKÁŽKY ŽIACKÝCH SLOHOVÝCH PRÁC

1.
Totalita vždy vedie k neslobode
,,Všetci, ktorí chceli stvoriť na zemi raj, stvorili peklo." 
 
    Totalita, slovo nie tak veľmi vzdialené dnešnej dobe. Dá sa definovať ako režim pod úplnou nadvládou úzkej skupiny ľudí. V súčasnosti sa na totalitu pozeráme ako na prežitok doby. Avšak aj dnes sa môžeme stretnúť s rôznymi totalitnými prejavmi vo svete. 
    Na začiatku 20. storočia sa v Európe začali rodiť dva nové režimy. V Nemecku to bol nacizmus, ktorý prebral prvky od talianskeho fašizmu. Režim postavený na silových zložkách štátu a obávanej tajnej polície Gestapa. Režim, ktorého bola nadradenosť germánskej rasy nad ostatnými. Na čele tohoto režimu stál Adolf Hitler. 
    Pár rokov pred tým vznikol v Sovietskom zväze režim zvaný komunistický. Ideovo bol založený na beztriednej spoločnosti, kde je všetkého dostatok a každý má (nemusí mať) prácu. Avšak piliere tohto zdanlivo dokonalého sveta stáli na armáde a nekonečnom prenasledovaní všetkých odporcov. Na čele stálo mnoho mužov, no ten najvýraznejší z nich bol Jozef Stalin.
    Ideovo zdanlivo odlišné prúdy, no obidva s rovnakým zámerom. Dosiahnuť absolútnu moc. Môžeme sledovať takmer identické črty v oboch prípadoch. Napríklad prenasledovanie oponentov, pracovné a vyhladovacie tábory, moc jednej strany bez opozície, túžba po rozšírení ríše či prenasledovaní určitého náboženstva. Obidve strany rovnako spája aj silný a charizmatický vodca schopný sfantazirovať davy obyčajných ľudí. Zdanlivo nezlúčiteľné režimy sú vo svojej podstate úplne rovnaké. 
    Komunizmus a nacizmus sú dobré príklady na načrtnutie obrázku totalitného režimu. Takéto štáty sa dajú nájsť aj na mape dnešného sveta. Napríklad Severná Kórea či Kuba. Existujú však aj africké štáty na čele s diktátormi, o ktorých sa mlčí a svet ich ticho toleruje. Na mape sveta sa začína vyskytovať aj nový typ totality. Takzvaná ,,demokratická totalita". Jedna strana, ktorá ovláda väčšinu sama. Vláda jednej strany nemôže byť demokratická. Ako príklad môžeme uviesť režim v Maďarsku či Rusku, kde o politickej opozícii nie je vôbec počuť.
    Naša krajina začína naberať podobné smerovanie. Nevládne nám politická koalícia, ale jedna strana s jedným myšlienkovým hnutím. Základný znak totalitného štátu je splnený, tak uvidíme, kde sa ďalej dostaneme.
Martin Košťál
 
 
2.
Všetko, čo sa dá kúpiť peniazmi, je lacné.
 
    Peniaze. Čo si pod týmto termínom predstavíš? Niečo, čo z teba robí človeka? Kľúč ku šťastiu? Či nástroj moci? Je všetko o nich? 
    Osobne si pod týmto pojmom predstavujem nespočetné množstvo možností, ktoré získam práve vďaka nim. Podľa mňa je dobré byť trochu bohatý. Ako sa vraví, peniaze hýbu svetom, čo je do istej miery celkom aj pravda, zvlášť v dnešnej modernej dobe. Ale aké klady a zápory prinášajú peniaze? Každý z nás si pri dospievaní stanovil pomyselný rebríček hodnôt. Podľa môjho názoru práve ten poukazuje na charakter osoby. Keďže sme jedineční, priority sa líšia u každého. Dá sa povedať, že to je akýsi cieľ, ktorý sa snažíme docieliť, no každý iným spôsobom. Veľa z nás kladie na popredné miesta vo svojom živote veci materiálne –luxusné autá, vily, dovolenky... Je možné, že týmto si kompenzuje istý nedostatok? Možno. Ale niekto chce mať len rodinu, o ktorú sa môže oprieť v dobrých aj zlých časoch. Veď nie vždy slnko svieti. Raz si hore, inokedy dole. Život je sínusoida. A uteší ťa drahé auto či zlaté hodinky? Presne o tom môže materiálne založený človek len snívať. Nuž, vybrať si musí každý sám. Pre mňa k životu patrí aj iné bohatstvo -  abstraktné. Šťastie, láska, rodina... Práve to sú hodnoty, ktoré robia život životom. Sú nezaplatiteľné.
    Napriek všetkému si myslím, že práve ta stredná cesta je zlatá. Je to najrozumnejšie riešenie. Predsa nie vždy všetko, čo sa za peniaze kúpiť dá, je lacné. Koľko ľudí zomiera, pretože liečby, ktoré by im zachránili život sú im nedostupné a pridrahé? A čo manželia a otcovia, ktorí sú odlúčení od detí a manželiek len preto, aby ich uživili a mali sa o čosi lepšie? Čo takáto obeť? Je lacná?
    Vďaka týmto aspektom som dospela k záveru, že tento výrok nie vždy platí. Nie vždy sú financie prostriedkom na uspokojenie ľudských túžob, ale v určitých situáciách pomôžu len ony. Chvíľami je smutné, ľudia častokrát zamieňajú vlastné šťastie za spoločenské postavenie a vysnívaný status quo. Oplatí sa?
Lea Kundrová

 

PERLY, PERLIČKY...
 
P. uč. Fedorková: Slováci sú česní,..
Baša: MY?!?!!
 
P. uč. Lissýová: Keď som včera opravovala vaše písomky skoro som dostala srdcový infarkt.
My (I.B): - To boli až také zlé?
P. uč. Lissýová: Toľko jednotiek z písomky som ešte asi nikdy nedala. Až mi zle prišlo.
 
P. uč. Vyhinská: Peniaze nie sú všetko.
Dano: Ale za peniaze si kúpiš všetko.
P. uč. Vyhinská: Niekto nie.
Dano: Tak to ešte nenašli ten správny obchod. 
 
*pri platení za knihy na španielčinu*
Dano: Mám cibuľovú peňaženku.. Furt keď ju otvorím chce sa mi plakať.