4. číslo

1. apríl

Aký bol 1. apríl na Súkromnom gymnáziu?

Je celkom normálne, že si žiaci robia srandičky z učiteľov. Vymenia si triedy, neprídu na hodinu alebo si pri odpovedi vymýšľajú kadejaké hlúposti. Niektorí učitelia to berú s humorom, iní vážne. Avšak o to väčšia zábava je to vtedy, keď si učitelia vystrelia zo žiakov. Tento rok prišli učitelia s originálnym nápadom, ako nachytať žiakov. Každý triedny učiteľ prišiel do svojej triedy s oznámením o zmene vyučovania. Školský deň sa mal začať o 9:00 upratovaním okolia školy. Po 11:30 mali ísť všetci žiaci na obed a o 12:00 sa začala prvá hodina a vyučovanie malo trvať až do 17:00. Niektorým žiakom to bolo hneď podozrivé a nenaleteli na to. Našli sa však aj takí, ktorí to zhltli aj s navijakom a boli z toho na nervy. Po pár hodinách však prišli učitelia opäť s úsmevom na tvári a priznali sa, že to bol len vtip.

Čo myslíte, ktorý z učiteľov prišiel s takýmto nápadom?

Ivi

Deň narcisov: Deň, keď sú slová zbytočné

"Denne sa stretávame s ľuďmi, ktorí ľutujú pacientov, hovoria o tom, že by sa malo pomôcť. Veľa sa o tom hovorí, no keď príde na činy, tak sa nič nedeje."
Toto sú slová Evy Kováčovej, výkonnej riaditeľky Ligy proti rakovine, ktorá pred 17 rokmi odštartovala unikátny projekt – zbierku Deň narcisov. Táto zbierka sa počas rokov vypracovala vďaka dôvere ľudí a skvelej organizácií LPR na najväčšiu verejnoprospešnú finančnú zbierku na Slovensku. Takmer 95% populácie Slovenska tento projekt pozná a hodnotí ho pozitívne.

Cieľom Dňa narcisov je vniesť problematiku boja proti rakovine ako aj pravdu o súčasnom postavení chorých na Slovensku bližšie k ľuďom - do ulíc, aby sa z choroby nestal strašiak, ale fakt, ktorý ľudí spája. Deň narcisov sa už tradične koná v apríli každého roka. Jeho symbolom je žltý narcis - kvietok jari a nádeje, ktorý si ľudia pripínajú v tento deň na svoj odev, aby aj týmto spôsobom vyjadrili solidaritu s osobami postihnutými rakovinou. Finančná zbierka sa vracia verejnosti späť vo forme financovania programov a projektov na podporu onkologických pacientov i širokej verejnosti.
Deň narcisov každoročne pomáhajú organizovať stovky spoluorganizátorov po celom Slovensku. Sú to pobočky LPR, školy, spolky, mestá, skautské oddiely, kluby dôchodcov, združenia SČK a mnoho iných ľudí dobrej vôle. Medzi nich patrí aj naša škola, ktorá sa 11. apríla tiež zapojila do tejto kampane.

Sisa

Deň učiteľov

Dňa 28.3.2014 bol Svetový deň učiteľov. Pri tejto príležitosti sa žiaci poďakovali svojim učiteľom za ich úsilie a trpezlivosť malou pozornosťou v podobe kvietkov alebo čokoládok, či dezertov. „Malú pozornosť“ od riaditeľa školy dostali aj žiaci a učitelia v podobe skráteného poobedňajšieho vyučovania.

A čo je vlastne Svetový deň učiteľov a prečo sa oslavuje práve 28. marca?

Tento deň bol vyhlásený organizáciou UNESCO v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov, ktorá bola podpísaná v ten istý deň v roku 1966.

Na Slovensku sa tento deň oslavuje ako spomienka na Jána Amosa Komenského.

Návšteva Toma Nicholsona 

„Keď  sa ja odvážim predstúpiť pred vás so svojou zmasakrovanou slovenčinou, vy sa nemusíte vôbec hanbiť na čokoľvek pýtať.“

Už prvé vety stretnutia s hosťom, ktorý nás v piatok 4. apríla 2014 navštívil, dávali tušiť, že táto prednáška nebude úplne tradičná. Tom Nicholson, britsko-kanadský novinár žijúci vyše dvadsať rokov na Slovensku, prišiel študentom Súkromného gymnázia v Bardejove porozprávať o niektorých problémoch, ktoré našu spoločnosť trápia. Aj keď je Nicholson známy najmä ako autor knihy Gorila, priblíženie okolností, za akých sa k spisu dostal, tvorilo len časť jeho rozprávania.

„Nech sa prihlásia tí, ktorí uvažujú, že by odišli žiť do zahraničia.“

Odchod zo Slovenska je možnosťou, o ktorej mladí ľudia často rozmýšľajú, a žiaci nášho gymnázia nie sú výnimkou. Na Nicholsonovu výzvu zdvihli ruky takmer tri štvrtiny prítomných. Tom Nicholson sa podelil o vlastnú skúsenosť s odchodom do zahraničia, hovoril o ťažkých začiatkoch v cudzine, o každodennom boji o svoje miesto v novej spoločnosti, aj o tom, že on sám zistil, že po toľkých rokoch sa do Kanady už vrátiť nedokáže. Zaznela otázka – prečo chce toľko Slovákov toto všetko podstúpiť, začínať v inej krajine od nuly, namiesto toho, aby si budovali budúcnosť vo svojej domovine? A tak postupne okrem slov ako pasivita, nezáujem, neochota, nízke platy, malá perspektíva, padlo aj slovo korupcia.

„Slovenskí policajti nemajú záujem o vyšetrovanie korupcie, ich zaujíma len to, odkiaľ unikli informácie, že sa niečo také deje.“

Podľa Nicholsona je najväčší rozdiel medzi slovenskou a kanadskou spoločnosťou práve v prístupe k rodinkárstvu a korupcii. Projekty a zákazky sa u nás rozdeľujú takmer výhradne medzi známymi. Informácie zo spisu Gorila tak boli pre mnohých ľudí poslednou kvapkou – otvorene sa v ňom hovorilo o tom, o čom mnohí síce tušili, ale nedokázali si predstaviť, že vplyv istých firiem na štát je až taký veľký. Druhým problémom, ktorý ale s tým prvým úzko súvisí, je nezáujem Slovákov o verejné veci a prístup „keď sa ma to osobne netýka, je mi to jedno“. Dá sa tento stav zmeniť? A nie sú práve mladí ľudia tí, ktorí by mohli ovplyvniť fungovanie našej spoločnosti?

„Volič nič o ničom nevie (...) volič vníma iba absolútny povrch.“

Veta zo spisu Gorila sa stala základom názvu OZ Pod povrchom, ktoré Tom Nicholson založil. Náplňou združenia je podpora investigatívnej žurnalistiky na Slovensku a spájanie ľudí, ktorí chcú, aby štát fungoval inak. Súčasťou aktivít je aj projekt „Slovenský maratón“, ktorého cieľom je navštíviť slovenské gymnáziá a motivovať mladých ľudí, aby sa začali zaujímať o verejné veci – jednou zo zastávok sa tak stalo aj Súkromné gymnázium v Bardejove.

V závere Nicholson veľmi ochotne odpovedal na otázky žiakov, ktorých zaujímalo napríklad to, či sa pri zverejnení prípadu nebál o vlastnú bezpečnosť, bezpečnosť rodiny, alebo či sa ho už snažil niekto podplatiť.

Tom Nicholson si prítomných získal svojou bezprostrednosťou, otvorenosťou a priamosťou, s akou pomenoval problémy spoločnosti. Stretnutie s týmto človekom, ktorý o problémoch nielen hovorí, ale sa ich snaží riešiť a podnecovať k aktivite ostatných, zanechalo v študentoch (aj pedagógoch) množstvom podnetov na premýšľanie.

(citácie pochádzajú z prednášky Toma Nicholsona)

                                                                                                    Mgr. Zuzana Fedorková

-> Fotky <-

Čo slová to perly...

Lívia: Nerozumiem tej jednotke...
Viktória: Kde? V pätnástke?

Viktória: Štúrovci sú toti s malým a Štúr je ten s veľkým.

P.uč. Valková: Nezlostite ma lebo vás predám do otroctva! Ale kto by už len vás kúpil.

Jakub: Nemá niekto pero? Dopísal mi život.

P.uč. Maceková: To sme preberali, keď som učila zvieratá.

Lívia: Vy ste s ňou BBF? (chcela povedať BFF)

P.uč. Pavlišáková: Viki, prečítaj B-čko.
Vika: B-čko.

P.uč. Brezinová: Kto dnes chýba?
Valika: Radka.
p.uč: A kde je?
Valika: Išla na olympiádu.
  p.uč: A kde do SOCHI?

Viktória: Jeden ujo si zobral za ženu Malajzičanku a normálne majú malé malajzičatko.

Adam: Keď si vezme černoch belošku, to ako keby ste zmiešali čiernu a bielu plastelínu.
p.uč. Fedorková: Adam, ty sa považuješ za plastelínu?

Viktória: Pani učiteľka? Vy keď neviete ako to má správne byť, čo robíte?
Adam: Dakde na fóre to riešia, že slovenčinári.sk

Adam: Pani učiteľka, prečo Vás v tejto šošovke vidím dvakrát?
p.uč. Lissyová: No lebo som pekná.

p.uč. Maceková: Aďka, to je už štvrtá jednotka?
Aďka: Neviem, nepočítam ich.

Adam: Pani učiteľka, dnes ste ešte krajšia ako včera.
p.uč. Valková: Adam, čo potrebujete?

Vika: Čo je to teplotná inzercia?

p.uč. Fedorková: Ja som bola vegetariánkou 9 mesiacov.
Aďo: A potom prišla Veľká noc, klobása, vajíčka...

Pagi: Aďo, máš pekné okuliare, odkiaľ ich máš?
Paťo: Z Tchibo.

p.uč. Petrašková: Kto je 5-ka?!... Aha, ja som 5-ka.

p.uč. Vyhinská: Tomáš, pošlem Vás do prvého ročníka!
Tomáš: Mňa či seba?

Valika: Keď ťa všetci potrebujeme, tak tu nie si.
Paula: Nebudem tu večne.

p.uč. Mikula: Tak, napíšem vám aj nadpis, lebo minule ma tu trtali, že im nepíšem nadpisy.

Kubo: Pani učiteľka, a to kravu bolí, keď jej  lámu rohy?
p.uč. Maceková: A čo ja viem, či ju to bolí? Čo som ja krava?

p.uč. Maceková: Dominik, vyzerám snáď jak Rytmus? Som zabil?

p.uč. Germanová: Hrobár je krásne povolanie. Hrobára musíte robiť s nadšením. Nesmiete to všetko prežívať. Neže sa rozplačete počas štátnej hymny jak debil.

(zo staršieho súdka) Kubo: Pani učiteľka, ja napíšem svoj životopis a vydám knihu.
p.uč. Fedorková: No, a budú ju dávať ako prílohu zdarma ku knihám.