SG-áčik

Literárne okienko

V týchto dňoch si pripomíname 500. výročie narodenia Leonarda Stockela. Do súťaží organizovaných pri tejto príležitosti sa zapojili aj naši žiaci. Ukážku literárnej práce, ktorej autorkou je Martina Matejová, si môžete prečítať už v nasledujúcom   príspevku.

„Leonard Stöckel – inšpirácie pre zajtrajšok"

     Leonard Stöckel, toto meno počujeme v poslednom období dosť často, najmä v Bardejove. Medzi nami sa nájdu ľudia, ktorí sa zaujímajú o históriu a ktorí vedia, že Leonard Stöckel bol človek s veľkým Č.  Sú tu však aj takí, ktorí nevedia o ňom nič alebo len veľmi málo a tí sa pýtajú rôzne otázky. Kto bol Leonard Stöckel? Prečo sa s ním spája história mesta Bardejov? Prečo je po ňom pomenované gymnázium na Jiráskovej ulici? Prečo si pripomíname 450. výročie jeho smrti?

     Leonard Stöckel, rodák z Bardejova, vynikal ako vzdelanec, pedagóg, teológ, apologéta, polemik, reformačný humanista...

     Pre svoje zásluhy bol nazývaný aj Praeceptor Ungariae (učiteľ Uhorska). Keď si pozornejšie prečítame jeho životopis zistíme, že tento človek bol celým srdcom oddaný svojmu mestu Bardejov, ale aj občanom, o čom svedčí aj jeho vyznanie: „Slúžiť budem svojim rodákom.“ Skoro celý život, od narodenia  v roku 1510 až po rok 1560, keď zomrel,  prežil v Bardejove. Výnimkou  sa stali študijné roky, keď študoval v Košiciach, Wroclawe a vo Wittenbergu a jedného roku, keď odišiel do Kežmarku pre nezhody s mestskou radou v Bardejove. Dnešný človek by si mohol brať od neho príklad. Bol študovaný a uznávaný v celom Uhorsku, v zahraničí. Dostával ponuky od rôznych miest, neodišiel však. Ostal tu a žil so svojimi rodákmi. Nie ako ľudia dnešnej doby! Odchádzajú do zahraničia. Ich rodné mesto sa im zdá malé, nezaujímavé alebo bezvýznamne z rôznych pohľadov. Málokto sa rozhodne ostať doma a zveľaďovať svoje rodné mesto tak,  ako to robil ON. Veď aj Leonard Stöckel mohol odísť, aj on sa mohol začať vyhovárať!  Určite ani  tu nebolo všetko podľa jeho predstáv, ale niečo ho tu držalo. Možno to bola zodpovednosť voči svojim rodákom, možno láska k rodnému mesto, ale mohlo to byť aj niečo úplne iné. Leonardovi Stöckelovi  v prvom rade nechýbalo odhodlanie bojovať za svoje mesto. Aj my by sme si mali nájsť nejaký dôvod a cieľ prečo neodchádzať a nie len sa vyhovárať. V porovnaní s ním a jeho činmi sme my len „maličkými“ ľuďmi, ľuďmi bez veľkých zásluh. A aj napriek tomu...

        Prečo sa s jeho menom spája história mesta? História Bardejova je s ním spojená najmä preto, lebo zviditeľnil mesto v oblasti vzdelávania a cirkvi. Za jeho čias Bardejov patril medzi popredné uhorské mestá. Mesto Bardejov bolo známe ako stredisko reformácie. Existovala tu bardejovská mestská škola, ktorú založil práve Leonard Stöckel. Do školy prichádzali študovať mladí z celého Uhorska, aj napriek tvrdému školskému poriadku známemu ako  Zákony bardejovskej školy. Žiaci museli čítať sv. Písmo a modliť sa, čo by nebolo až také zlé, ale museli povinne zdraviť všetkých mešťanov, po 21. hodine sa nemohli zdržiavať na ulici, nosiť nedôstojný odev, piť alkohol... a mali prísne rozdelený voľný čas. Kto tieto zákony porušil alebo zanedbal nedostal jedlo alebo bol telesne potrestaný. Ako by sme pri takýchto zákonoch dopadli my, dnešní študenti? Veď telesné tresty by sa rozdávali častejšie, ako by sme sa stihli nadýchnuť. Dnes by sa mnohí z nás možno ani nerozhodli isť študovať za takýchto podmienok. Prečo by sme mali dodržiavať zákony, ktoré napísal „nejaký“ Leonard Stöckel. Vtedy to ľuďom neprekážalo. Leonarda Stöckela brali ako autoritu a mnohým z nich bolo cťou študovať na jeho škole. Túžba ľudí po poznaní a vzdelaní vo vtedajšej dobe bola omnoho väčšia ako dnes. Dnes stačí málo a ľudia sa vzdávajú svojich ambícií, túžob a snov.

   V dnešnej dobe sme zvyknutí, že sa každý deň stretávame s novinkami, ale len málokto si vie predstaviť, čo to znamenalo vtedy. Koľko musel mať odvahy prísť s niečím novým, ale jeho odvaha sa ukazovala aj v iných smeroch, napríklad pri písaní Šarišských článkov, ktoré boli namierené proti kacírom a fanatikom, či pri písaní asi najvýznamnejšieho diela Confessio Pentapolitana (Vyznanie viery piatich východoslovenských miest Bardejova, Prešova, Levoče, Košíc a Sabinova), v krorých sa  postavil proti uzneseniam kráľovského snemu a  kráľovi  Ferdinandovi I. Kto by to urobil dnes? Našiel by sa niekto? Aj Leonard Stöckel sa mohol riadiť podľa hesla: „Čo ťa nepáli, nehlas!“ Určite nechcel zažiť odcudzovanie, ohováranie  ľudí, ktorých mal rád. Mohol si žiť pokojný život rektora bardejovskej školy a len sa prizerať ako ostatní. Mal čakať? Možno by to urobil niekto iný! Ale nie, on sa rozhodol postaviť proti všetkým a obhajovať nielen svoje myšlienky, ale aj myšlienky a názory ostatných ľudí. Aj takýto bol život Leonarda Stöckela.

     ...krátka životná púť, roky štúdií, roky strávené písaním rôznych pedagogických a náboženských diel, zdokonaľovanie školského systému v Uhorsku, obhajovanie reformačného učenia...  to všetko je spojené s osobnosťou Leonarda Stöckela. Pýtam sa, zaslúži si tento človek, aby bola podľa neho pomenovaná ulica v Bardejove alebo gymnázium na Jiráskovej ulici? Či sú na mieste pamätné tabule, ktoré nám pripomínajú výročie jeho smrti? Určite ÁNO! Veď takíto ľudia ako on sa nerodia len tak každý deň! Snahou nás všetkých by malo byť, aby sa na neho nezabudlo!                                    

                                       Martina

Pocity prváka

  Keď som druhého septembra  prekročila prah tejto školy, moje pocity boli veľmi zmiešané.  Jedným z prekvapení  bolo,  že trieda, ktorá bude štyri roky mojou súčasťou , na mňa zapôsobila útulne.
Ďalším prekvapením bolo to, že v triede sme sedeli iba šestnásti. Všetci boli už od prvého okamihu veľmi sympatickí ,  príjemní a kamarátski.  Dobré  pocity som mala aj z triednej učiteľky a aj z ďalších učiteľov, ktorí postupne prichádzali a predstavovali sa nám.  Ale tak ako v živote, nič nie je len dobré alebo len zlé, aj tu som našla nejaký ten nedostatok. Jediným negatívom , ktoré pociťujem je to, že telocvičňa, ktorú máme k dispozícii, je od školy vzdialená niekoľko minút pešo. Veľmi príjemný pocit mám z toho, že škola je malá, tichá, čistá. Cítim sa tu  ako v jednej veľkej rodine.  Dúfam, že tieto  pocity prispejú k tomu, že moje študijné výsledky budú čo najlepšie.            

 Zuzana

Stalo sa...

30. 9. 2010 sa študenti III.A, IV.A a IV.B zúčastnili odbornej konferencie venovanej 470. výročiu narodenia Dávida Gutgesela - zakladateľa prvej tlačiarne v Bardejove.

 5. októbra sme sa my, žiaci 3.A, zúčastnili otvorenia vernisáže Premeny dúhy. Túto výstavu organizoval    Domov sociálnych služieb Dúha   v spolupráci s Hornošarišským osvetovým strediskom. Umelcami boli úplne obyčajné deti, také ako my, ale predsa len sa niečím líšia. Ich svet je farebnejší, krajší a otvorenejší. Výtvory ich šikovných rúk tento svet dokonale odzrkadľovali. Bol to naozaj zážitok! Zážitkom bol aj pohľad na ich vysmiate tváre, keď videli, ako sa nám ich diela páčili. Náš veľký obdiv patrí ľuďom , ktorí sa týmto šikovným deťom venujú.

Vernisáž potrvá do 27. októbra. Ste srdečne vítaní!                                                                         

 III.A

Naše perly, perličky

 Ivana

• p. Kaľatová : Soňa, Lívia. Na budúci týždeň ,či ste v škole alebo nie ste ,idete k tabuli.    
• p. Biľová : Trieda ,nakoniec sa neide do divadla o 7:45 ale o ôsmej. Zuzka tu nie je ? Ani jej nehovorte, aspoň raz príde načas.
• p. Valková: Monika, čo máte zatiahnutú ručnú brzdu?             
•     p. Lissyová:   Ty si pomysli čo chceš, odsúvaj stoličku a klusaj ku tabuli.     
• Lucia : Ten Picasso mal plno detí. Možno aj ty si Picasso a ani o tom nevieš.                  
• Peťo : Krúžok matematiky. Postavíme sa do kruhu a počítame matiku.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          

YFU a študenti       

V poslednej dobe sa na našej škole veľa hovorilo o YFU. Ale čo to vlastne YFU je?                                                                                                                UFU je nezisková organizácia s viac ako 50-ročnou tradíciou. Sprostredkúvava výmenné  jazykové pobyty pre študentov stredných a vysokých škôl. Prostredníctvom tejto organizácie boli študenti v USA, Nemecku, Holandsku, Fínsku,  ale aj v exotických krajinách ako Brazília a Aljaška.  Pobyt v zahraničí je buď polročný  alebo ročný. Závisí to od študenta. V poplatku, ktorý študent  organizácii zaplatí sú  zahrnuté len cestovné náklady . Jeho stravu hradí hostiteľná rodina. Počas pobytu v zahraničí navštevuje študent miestnu školu, zapája sa do domácich prác a zúčastňuje sa spolu s členmi svojej rodiny všetkých rodinných aktivít.  Výmenný pobyt umožňuje študentom poznávať novú krajinu, kultúru a ľudí. Získať nový   pohľad na svet a mnoho skúseností do života.O pocitoch študenta, ktorý takýto pobyt zažíva na vlastnej koži sa dočítate v budúcom čísle, kedy vyspovedáme našu estónsku spolužiačku Teele Kumm.

Ivana

Stane sa...

V dňoch 20. -22. október 2010 sa pre študentov školy organizuje 3- dňová exkurzia.

               Program :

• • 20.10. - Prehliadka jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
  • Návšteva divadelného predstavenie v SND
  • 21.10. - Prehliadka mesta Bratislava s jeho pamätihodnosťami
  • 22.10. - Prehliadka vodného diela Gabčíkovo
  • Návšteva rodiska J.G. Tajovského a Jozefa Murgaša v Tajove
  • Návšteva letného sídla J.G. Masaryka v Topolčiankach
    Exkurziu organizujú RNDr. Oľga Lissýová a Mgr. Žaneta Biľová.

 III.A

    Ďalšie číslo už o mesiac:)