SG-áčik

 

V  7. čísle Sg- áčika Vám ponúkame :

-          - rozhovor s pani profesorkou  Bľandovou

-          - rozhovor  so Zuzanou Juskaninovou - účastníčkou celoslovenskej  súťaže olympiády Ľudských práv

-          - deň narcisov

-          - perly, perličky

-          - čo - to o tolerancii medzi nami

 

 

 

Rozhovor s p. profesorkou Mgr. Janou Bľandovou

V tomto čísle Vám prinášame rozhovor s profesorkou  biológie a nemeckého jazyka a zároveň najmladšou profesorkou na našej škole.

1.       Ste u nás nová, ako sa Vám tu zatiaľ páči? Čo študenti? Aký máte na nich názor ?

·          Na škole sa mi  zatiaľ veľmi páči. Je pravdou, že začiatky sú všade ťažké. Pozitívom však pre mňa je, že moja práca je zároveň mojim koníčkom. A čo študenti?  Všetkých mám veľmi rada, aj keď niekedy vedia nazlostiť. Na druhej strane je to úžasný pocit, keď je na hodine príjemná atmosféra i to, keď vidím pokroky zo strany žiakov.

 

 

2.       V Bardejove máme veľa stredných škôl, prečo ste si vybrali práve naše gymnázium?

·         Učiť na gymnáziu bolo pre mňa najväčšou prioritou. Som šťastná, že mi to je umožnené.

 

 

3.       V kolektíve našich profesorov  ste najmladšia, beriete toto postavenie ako pozitívne alebo naopak negatívne?

·          V podstate to ani nevnímam. Nanajvýš, som na to zvyknutá, nakoľko ak ma gymnáziu, aj na vysokej škole som bola najmladšia medzi spolužiakmi.

 

 

4.       Ešte pred rokom ste v takomto čase bola Vy tá, ktorá sedela v školskej lavici. Aký je to pocit, byť teraz na tej opačnej strane a vyučovať študentov?

·          Veru... pred rokom v takomto čase som pracovala na dokončení diplomovej práce a pripravovala sa na štátne skúšky. Akoby to ani pravda nebola... Ach, tie študentské časy... . Boli prekrásne... J Jedno však končí, iné začína. V mojom živote začala nová etapa- vysnívaná etapa, keďže od malička som túžila po učiteľskom povolaní. Dúfam, že aj po niekoľkých rokoch si budem môcť povedať, že ma moja práca napĺňa.

 

 

5.       Spomeňte si na vaše študentské časy. Aký bol Váš obľúbený predmet?

·          Obľúbených predmetov som mala viac t.j.  NEJ, BIO, ANJ, SJL( gramatiku). Čo som však „nemusela“ bol dejepis.

 

 

6.       Učíte biológiu aj nemecký jazyk, prečo ste si vybrali práve tento cudzí jazyk?

·          Vždy som obdivovala ľudí ktorí ovládali nejaký cudzí jazyk. Práve preto som mala cieľ vyštudovať aspoň jeden. Keďže nemčina bol môj cudzí jazyk(mala som ho už aj na ZŠ), z tohto dôvodu som si zvolila práve tento. Môj záujem o cudzie jazyky sa prejavil aj v tom, že som maturovala aj z ANJ. Rozmýšľala som o vyštudovaní aprobácie     NEJ-ANJ. Nakoniec som si zvolila NEJ-BIO, nakoľko ma táto krásna veda stále bavila. No ktovie, možno že raz „zasvieti“ v mojej kombinácii aj ANJ... 

 

7.       Mladí profesori väčšinou nevzbudzujú taký rešpekt u študentov, ako tí starší. Ako ste si ten rešpekt vybudovali vy?

·          Je pravdou, že na mladých učiteľov si študenti dovoľujú viac . Môžem povedať, že u niektorých rešpekt už vybudovaný mám, u niektorých si ho ešte budujem. Myslím si však, že väčšina študentov už pochopila podstatu príslovia: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“, ktorým sa na vyučovacích hodinách riadim.

 

 

8.       Ako učiteľka  nemáte veľa voľného času. Ak sa však predsa nájde, ako ho rada trávite?

·          Vo voľnom čase chodím rada do kina, na rôzne športové podujatia, tiež si rada zahrám tenis, zaplávam či prečítam nejakú odbornú knihu.

 

 

9.       Otázka na záver. Navštevujete stránku nášho online  časopisu SG-áčik?

·           Áno, pravidelne- Je SUPER! 

 

                                                                                                                                                     Ďakujem za rozhovor.

 

 

     Rozhovor so Zuzanou Juskaninovou z III.A

 

 Úspech na seba nenechal dlho čakať a ťažká práca a úsilie žiačky III.A triedy Zuzany Juskaninovej sa vyplatili.  V poslednej dobe sa jej mimoriadne darilo v regionálnych kolách debát a v Olympiáde ľudských práv sa so svojou esejou umiestnila na vynikajúcom treťom mieste. Aj naďalej je to však len obyčajné dievča, ktoré trápi škola,  známky a snáď aj chlapci. Viac sa dozviete v rozhovore!

 

1. Zuzana, vieme o tebe, že v poslednej dobe si zaznamenala niekoľko úspechov v poli tvojej pôsobnosti, ktoré je mimochodom pekne široké. Čo ťa vedie dopredu?

 

Dopredu ma vedú moje ciele, ale najmä rozvíjanie schopností a pohýnanie sa vpred.

 

 2. Chcela by si sa stať právničkou. Prečo práve právo? Nerozmýšľala si aj o inej alternatíve?

 

Keď som mala asi 14 rokov videla som film Pravá blondína, veľmi sa mi to zapáčilo, neskôr som si uvedomila, že ma baví dejepis. Začala som si čítať knihy z právnického prostredia.

Rozmýšľala som ešte nad medzinárodnými vzťahmi, ktoré by som tiež chcela skúsiť. Bavila by ma práca na ambasáde.

 

 3. Kto ťa najviac podporuje v tvojich aktivitách?

 

V prvom rade moji rodičia, moji priatelia a v neposlednom rade moja úžasná pani profesorka Trenčanová, ktorá sa o mňa stará už od prvého ročníka.

 

4.Tvoje mimoškolské činnosti ti nepochybne zaberajú veľa  času. Stíhaš popritom všetkom aj prípravu do školy a stretávanie s kamarátmi.

 

Samozrejme, že stíham, len čas s priateľmi je výrazne obmedzený, čo ma niekedy trápi, ale uvedomujem si, že nemôžem mať všetko. A učenie zvládam v pohode, keďže učitelia sú tolerantní.

 

 5. Ako najradšej tráviš  svoj voľný čas?

 

S priateľmi a priateľom, s rodinou. Rada čítam knihy.

 

6. Kde sa vidíš o 10 rokov?

 

Nebudem hovoriť, kde sa vidím, ale rada by som sa videla niekde na ambasáde alebo v nejakej právnickej agentúre a rada by som sa zamerala na trestné právo.

 

7.A čo rodina a deti?

 

Rada by som si urobila doktorantské štúdium, takže deti hádam až po tridsiatke.

 

8.Poďme ešte k tvojej alma máter. Myslíš si, že táto škola je dobrým odrazovým mostíkom do budúcnosti?

 

Určite áno, keďže učitelia sa nám dostatočne venujú a nemajú problém zostať s nami  po škole, ak potrebujeme niečo dobrať.

 A čo dodať na záver nášho rozhovoru? Snáď len to, aby sa Zuzke splnili všetky jej sny.                                                                                                                                

 

Za rozhovor ďakuje Ivana

 Liga proti rakovine

LPR bola založená 19. januára 1990 v Bratislave ako nezávislá charitatívna organizácia. Je zameraná na pomoc onkologickým pacientom a ich rodinám. Onkologické  ochorenie, ktoré môžu nastať v živote človeka je pre každého veľkou záťažou. Fyzickou, ale aj duševnou.

Prináša mnoho otázok, na ktoré v momente stanovenia diagnózy nie je ľahké nájsť odpoveď. LPR v posledných  rokoch vybudovala Centrá pomoci. Sú pre všetkých, ktorých sa rakovina týka.

Na získanie finančných prostriedkov LPR organizuje každoročne verejnú finančnú zbierku Deň narcisov. Prispieť môžeme aj 2% podielu dane z príjmu. Vďaka týmto prostriedkom sa dajú riešiť problémy s touto zákernou chorobou. A to nás zaraďuje medzi krajiny civilizovaného sveta, kde nám táto choroba nie je ľahostajná.

Všetkým, ktorí sa zapojili do tejto zbierky ďakujeme.

                                                                                                                        Ivana

Perly, perličky...

p. Biľová:  Čo sa v roku 1935 šírilo z Nemecka?

Zuzana  K . : Hlad

 

Karin : Vypnite digestor  (myslela dataprojektor)

 

p. Kaľatová : Tak  chlapci, ako by ste sa ohodnotili?

Paľo : Dvojku.

Kaľatová: Dobre.  Peter a ty?  Čo by si sa dal?

Peťo : Pivo.

 

Katka : A tu máme fotku Bacha.

Zuzana : Sa podobá na moju babu.

 

p. Valková : Zuzka,  máš nejaké ochorenie, kvôli ktorému musíš jesť na hodine ?

 

Ivka 1: Daj mi uhlomer.

Ivka 2: Počkaj rozmýšľam.

Ivka1: Tak rozmýšľaj bez neho.